Projekt netradične zameraný na hlavné mesto z vtáčej perspektívy. Bratislava je v očiach verejnosti vnímaná rôzne. Ľudia, ktorí v nej nežijú dlhodobo, prichádzajú len za prácou, alebo ako turisti, jej častokrát dávajú prívlastok betónovej džungle. Projektom sa snažím poukázať na fakt, že Bratislava je, ako jedna z mála svetových metropol, skutočne zeleným mestom. Prívlastok Tapiola som zvolil s odkazom na rovnomenné fínske mesto, ktoré bolo v šesťdesiatych rokoch 20. storočia budované, ako záhradné mesto plné zelene. Bratislava v mnohom tento projekt pripomína práve z vtáčej perspektívy, kedy sa divákovi otvára nevšedný pohľad na zelenú mestskú krajinu. Snímky sú komponované s dôrazom na známe mestské lokality v symbióze s okolitou zeleňou a zároveň ukazujú významné urbanistické zásahy posledných rokov. Tapiola vo fínskej mytológii označuje ríšu boha lesa Tapia a jeho manželky Mielikki. Bratislava, ktorou preteká najväčší európsky veľtok, je na jednej strane ohraničená úpätím Malých Karpát a na opačnej lužnými lesmi, preto si tento prívlastok určite zaslúži. Projekt má vzbudiť všeobecne lepšie povedomie o kvalite životnej úrovne v hlavnom meste a v jeho obyvateľoch navodiť pocit hrdosti a zmyslu pre rozvoj a zachovanie hodnôt, ktoré jeho lokalita ponúka.