STAY IN TOUCH je subjektívnou výpoveďou a je výsledkom procesu počas celého roka pandémie. Pandémia však nie je primárnym záujmom, ale má evidentný vplyv na psychiku človeka a to sa odráža aj od pocitov, na ktoré sa snaží autorka v práci poukázať. Nejde teda o „veselý“ rodinný album. Avšak fotografie sú plné dotykov, ženskosti, materstva a navzdory venujúcim sa témam, majú fotografie pokojnú atmosféru. Spomínane témy, o ktoré sa autorka opiera, zahŕňajú - dotyk a fyzický kontakt, ktorý autorka pozoruje vo vzťahu jej mladšej sestry a matky a hľadá si k nemu cestu. Tak isto sa snaží o zlepšenie vzťahov medzi ňou a matkou a starou mamou. (Fotografia má poukazovať na podobnosť medzi matkou a jej dvoma dcérami.)