Turisti, ktorí sa rozhodnú navštíviť Devínske jazero, márne hľadajú jazero s vodou. Lokalita Devínskeho jazera sa nachádza na periférii Bratislavy, tvoria ju mokrade a nekonečné záplavové lúky, ktoré patria v súčasnosti k najlepšie zachovaným chráneným prírodným územiam v nive rieky Moravy. Jedinečnosť tejto periférnej časti Bratislavy spočíva v zachovaní jej prírodných krás, ale tiež v osobitosti jeho obyvateľstva. Nenápadné územie, so svojou železničnou stanicou s rovnomenným názvom Devínske jazero, tvorilo za čias Rakúsko-Uhorska dôležitý železničný uzol. V neslávnych rokoch železnej opony ostalo územie izolované, ostro sledované pohraničnou strážou. Dnes sa Devínske jazero postupne stáva domovom pre pôvodných záhradkárov i novousadlíkov. Ľudia, ktorí tu nachádzajú svoj domov, žijú v súlade s prírodou, držia si svoj tichý svet pre seba. Mnohí sa stali bylinkármi, chovateľmi včiel, kôz, hydiny, navzájom si vymieňajú vlastnoručne spracované produkty, odovzdávajú si skúsenosti. Bývalá záhradkárska oblasť však prechádza zmenou: nespevnené cesty, chýbajúce osvetlenia, náročnejší prístup "do mesta" majú vystriedať developerské projekty, ktorých súčasťou bude aj vysokorýchlostná železnica pretínajúca územie. Niektorí obyvatelia vidia v plánovaných výstavbách nádej, iní by si chceli uchovať svoje nedotknuté miesto. Tak malé územie je paradoxne rozdelené do troch rôznych katastrov, čo komplikuje vzťahy a dohovory medzi obyvateľmi. Na svojom skrytom území, ktoré sa však otvára turistom a svetu, ostávajú izolovaní. Ako vravia: „ Za starých čias sme sa stretávali pri guláši, každý niečo priniesol, niečím prispel. Teraz sa každý drží za svojím plotom. Chceli by sme staré zvyky obnoviť." Napriek hukotu vlakov, ktoré križujú túto oblasť a ktoré donútia človeka každých 15 min prerušiť dialóg, Devínske jazero a jeho priľahlé oblasti predstavujú aj v dnešnom rušnom svete jedinečné miesto pokoja a ticha.