Deti z Luníka IX
"Deti z Luníka IX" je séria fotografií detí a tínedžerov, žijúcich na Luníku IX - štvrti v Košiciach, najväčšom meste východného Slovenska, ktorú takmer celú obývajú Rómovia. Medzi niekoľkými tisíckami (3 500 - 6 000) obyvateľov žije viac ako 1 000 detí. Žijú v nedôstojných podmienkach, niekedy s desiatkami rodinných členov, tiesniacich sa na dvadsiatich metroch štvorcových. Hoci okolo sídliska na okraji Košíc nie sú žiadne múry, takmer nikto zvonku toto miesto nenavštevuje najmä zo strachu a stereotypov, ktoré panujú o Rómoch. A hoci sa možno niektoré z týchto stereotypov zhodujú s pravdou, deti si našu pozornosť, záujem a pomoc zaslúžia, pretože za nič nemôžu a mali by mať rovnaké šance pri štarte v dospelosti. Hoci det navštevujú školu, má nízku úroveň a je ťažkým tréningovým poľom pre učiteľov, ktorí v nej často dlho nezostávajú. Schopnejšie deti sa snažia prejsť do škôl v meste, ale iba niektoré z nich sa dokážu vyrovnať s určitým typom stigmatizácie a pravidlami, ktoré tam vládnu. Musia sedieť oddelene, učitelia nemajú čas zosúladiť úroveň, ktorú si priniesli zo školy na Luniku IX s úrovňou, ktorá tam prevláda, a nezvládajú tlak cudzieho prostredia. Preto sa veľká časť vracia na Lunik IX s úľavou - vracajú sa k svojim ľuďom, kde ich nepovažujú za nevhodných, a kde sa cítia dobre, pretože poznajú pravidlá tohto sveta, alebo skôr jeho anarchiu. Otec Pavol, salezián pôsobiaci na sídlisku, mi vyrozprával príbeh jedného talentovaného tínedžera. Vďaka tomu, že vynikal inteligenciou, sa dostal na školu v meste. Po čase však otec Pavol videl tohto mladíka späť na Luniku IX, hrabal sa v kontajneri na odpadky a usmieval sa. Povedal, že pravidlá mesta mu nevyhovujú a radšej bude žiť na Luníku. „Existujú však Rómovia, ktorým sa podarí dokončiť školu mimo Luníka a pokračovať v štúdiu. Myslím, že tieto deti by mali dostať aspoň možnosť odísť odtiaľto a zistiť, či chcú žiť iný život. Deťom z Luníka IX nepomáhajú len otcovia a rehoľné sestry, ale aj dobrovoľníci, ktorí s týmito deťmi pracujú. Neoceniteľnou pomocou sú aj učitelia, ktorí sa zaväzujú pracovať v takomto ťažkom prostredí." Deti žijúce na Luníku IX žijú ako v gete, ale často to tak nevnímajú, hrajú sa a usmievajú. Z rozhovorov s nimi možno usúdiť, že vedia, že žijú v škaredých a malých bytoch, že ľudia mimo Luníka IX majú pravdepodobne oveľa lepšie podmienky, ale väčšinou nemajú čas sa tým zaoberať, svoj čas delia medzi školu a prácu, o ktorú ich požiadajú rodičia (napríklad nosenie vody, pretože na sídlisku nie je tečúca voda, výmenu prázdnych plynových fliaš alebo v lete pranie vlastného oblečenia v blízkom potoku), vyučovanie v kostole a hry na dvore. „Sú to rovnako krásne deti ako všetky ostatné. Rómovia sú zďaleka najdlhodobejšie diskriminovanou menšinou v EÚ. Osemdesiat percent Rómov v EÚ stále žije vo svojej krajine pod hranicou chudoby. Každý tretí Róm žije v budove bez tečúcej vody a každý desiaty v budove bez elektriny. Každé štvrté rómske dieťa a každé tretie rómske dieťa žije v domácnosti, v ktorej v predchádzajúcom mesiaci aspoň raz zažilo hlad. [Agentúra Európskej únie pre základné práva, 2017].