Rok 1948, začiatok Nakby. Palestínsky ľud je nútený opustiť svoje domovy a uchýliť sa na záchytných exiloch. Rovnaký osud postihol i púštny národ nomádov, kočovných Beduínov, ktorým sa však nepodarilo prelomiť silné puto so srdcom kultúry, ktorá je ich súčasťou - púšť, ktorú nikdy predtým neopustili. Počet Beduínov obývajúcich pôvodné územia sa extrémne rýchlym tempom zmenšuje a postupne stráca svoju identitu - byť oddaným svojej krajine a byť ochotný položiť svoj život za záchranu iného. Podeliť sa o posledný kúsok chleba, či vody... Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou pre postupné splnenie Ben Gurionovho sna ,,rozkvitnutia púšte", s ktorou sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Všetko, čo po nich ostane, budú len fragmenty pokryté pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.