Tichá obloha, hučiaca krajina
V roku dvetisíc dvadsaťdva zasiahlo veľkú časť Európy vrátane Maďarska na niekoľko mesiacov extrémne sucho. Väčšina zavlažovacích kanálov, nádrží a jazier vo Veľkej dunajskej kotline vyschla a hladina vody v dvoch najväčších jazerách krajiny, Balatone a Velence, stále klesá. Divoká príroda a aj životné podmienky ľudí, ktorí tu žijú, sa radikálne zmenili. Mnohí poľnohospodári nemohli zavlažovať svoje polia a boli nútení predčasne pozbierať úrodu, ak im nejaká zostala. Úroda kukurice a slnečnice vo Veľkej dunajskej kotline a vo veľkej časti stredného Maďarska bola zničená a finálna úroda pšenice bola len zlomkom priemernej úrody. Chovatelia dobytka nemôžu pásť svoje zvieratá ani kosiť lúky, hoci sa cena krmiva strojnásobila, takže tí, ktorí ešte nezbankrotovali, sa radšej rozhodli zlikvidovať svoje stáda. Pre väčšinu z nich neexistuje iná alternatíva, bol to ich život, žili v symbióze s pôdou a svojimi zvieratami... Tieto zmeny a ich dôsledky, veterné smršte, veterná erózia, vlny horúčav, požiare, už majú negatívny vplyv na našu dopravu, zdravotníctvo a zásobovanie potravinami po celom svete. Toto leto zasiahlo tento región a Maďarsko niekoľko vĺn horúčav. Úplne vyprahnuté lúky, lesy a kroviny zvyšujú potenciál vzniku požiarov. Spálená plocha v Maďarsku sa v porovnaní s minulým rokom zvýšila desaťnásobne, pričom až 54 % požiarov zasiahlo poľnohospodárstvo. Pretrvávajúce vlny horúčav sú mimoriadne náročné aj pre ľudí žijúcich v mestských oblastiach, najmä pre starších ľudí, malé deti a ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami, keďže predstavujú extrémnu záťaž pre ľudský organizmus. Vedci tvrdia, že ak nebudeme konať teraz, tieto smrteľné klimatické podmienky by sa do konca storočia mohli stať pravidlom a podľa predpovedí klimatických scenárov (REMO- ECHAM5) sa v rokoch 2050 až 2100 dve tretiny územia Maďarska stanú polopúšťou.